Táto kniha je oslavou milosti, Božej milosti, premieňajúcej aj tých, ktorí trpia bolestnými hendikepmi a obmedzeniami.
Dr. Gaius Davies nás zoznamuje s uznávanými - dokonca hrdinskými - kresťanmi: s Lutherom v šestnástom storočí, Bunyanom v sedemnástom, Williamom Cowperom v osemnástom, Lordom Shaftesburym v devätnástom storočí,s Amy Carmichaelovou, C. S. Lewisom a Dr. D. Martynom Lloyd-Jonesom v dvadsiatom storočí. V každom z týchto prípadov začína tým, že podáva stručný a fascinujúci životopisný náčrt, obsahujúci dôkladnú analýzu skúšok každého z nich a potom naznačuje, ako v každom z nich pôsobila milosť. Všetky prípady môžeme označiť za triumf milosti.
S dvadsaťpäťročnou klinickou praxou psychiatrického poradcu je Gaius Davies kvalifikovaný na skúmanie krehkosti ľudí, o ktorých píše. Jeho cieľom zjavne nie je obnažiť ich, ale skôr opak, ukázať, ako Božia milosť premenila ich ľudskú slabosť. Zvlášť sa zameriava na ich „obsedantno-kompulzívne poruchy“, ktoré v sebe zahŕňajú úzkosť, depresiu, vinu, temnotu a pochybnosť. Popritom ukazuje tiež na čestnosť Biblie, ktorá slabosti a zlyhania svojich veľkých postáv neskrýva, a ide ďalej v tom, že zachytáva Božie milostivé konanie v ich životoch.
Téza Gaiusa Daviesa stojí na dvoch presvedčeniach o pôsobení Božej milosti.
Po prvé, „milosť nás nemení ako osobnosti“. Bezpochyby sme „nové stvorenie“ (2K 5:17). Milosť mení naše vyhliadky, ambície, motívy a správanie, ale nie náš zdedený temperament.
Po druhé, milosť nás nerobí imúnnymi voči telesnej, či duševnej chorobe. Boh tiež nesľubuje uzdravenie v každom prípade. Hoci môže uzdraviť a aj to robí, a v skutočnosti každé uzdravenie je božské, často nás nechá s obmedzením bojovať a znášať bolesť. Napríklad ochudobnenie o rodičovskú lásku v detstve môže spôsobiť trvalé psychické poškodenie.
Čo na knihe Gaiusa Daviesa obdivujem obzvlášť, je jeho úprimnosť a realizmus. Neponúka žiadne lacné riešenia. Pravdivo nám hovorí, že niektorí z Božích hrdinov a hrdiniek boli excentrickí a neurotickí a opakovane prežili zrútenie. Kniha je dobre napísaná a dobre sa číta. Jej záverečný odkaz tvoria Kristove slová Pavlovi: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2K 12:9).
John Stott